04. 12. 2016, 23:18:53
Ahojte,
niekedy mi je naozaj veľmi do plaču. Mám pomaly 30 rokov, a veľký chaos. Môj problém je že necítim žiadne vzrušenie. Proste chcem mať niekoho rád veľmi potom túžim...vždy moje vzťahy skončili na tom že nevedel som prejavovať city.
Proste je mi proti srsti bozkávať sa, držať sa za ruku...všetky moje potenciálne partnerky to so mnou skončili, lebo si mysleli že nič k nim necítim...ale ja som ich mal tak veľmi rád. Dokázal som sa hodiny rozprávať, objať, ale nič viac. Keď som dal pusu bolo to také ako matke, alebo sestre, nič som pri tom necítil...Keď ma nechali plakal som ako male decko, lebo som ich ľubil, ale nedokázal som nič viac...Najskôr som si myslel že to nebola pravá žena...Už aj u nás v rodine sú na mňa posmešky, že som čudný, či dokonca či nie som na chlapov...
Neviem kto som, chcem mať niekoho rád tak veľmi...Aj samotné slovo ľúbim sa mi ťažko povie...Neviem kto som čo som, mám chaos...Moja láska akoby išla zo srdca a z objatia a trávenia spoločných chvíl, zážitkov, túlenia sa, rozprávania...Nikdy som nebol typ dobývačný, čo ženu dobíja...ja som to cítil, buď ma máš rada, alebo nie...žiadne dokazovanie lásky...neviem to vysvetliť, ale som z toho nešťastný...nie je to tak že chcem žiť sám, potrebujem niekoho...
niekedy mi je naozaj veľmi do plaču. Mám pomaly 30 rokov, a veľký chaos. Môj problém je že necítim žiadne vzrušenie. Proste chcem mať niekoho rád veľmi potom túžim...vždy moje vzťahy skončili na tom že nevedel som prejavovať city.
Proste je mi proti srsti bozkávať sa, držať sa za ruku...všetky moje potenciálne partnerky to so mnou skončili, lebo si mysleli že nič k nim necítim...ale ja som ich mal tak veľmi rád. Dokázal som sa hodiny rozprávať, objať, ale nič viac. Keď som dal pusu bolo to také ako matke, alebo sestre, nič som pri tom necítil...Keď ma nechali plakal som ako male decko, lebo som ich ľubil, ale nedokázal som nič viac...Najskôr som si myslel že to nebola pravá žena...Už aj u nás v rodine sú na mňa posmešky, že som čudný, či dokonca či nie som na chlapov...
Neviem kto som, chcem mať niekoho rád tak veľmi...Aj samotné slovo ľúbim sa mi ťažko povie...Neviem kto som čo som, mám chaos...Moja láska akoby išla zo srdca a z objatia a trávenia spoločných chvíl, zážitkov, túlenia sa, rozprávania...Nikdy som nebol typ dobývačný, čo ženu dobíja...ja som to cítil, buď ma máš rada, alebo nie...žiadne dokazovanie lásky...neviem to vysvetliť, ale som z toho nešťastný...nie je to tak že chcem žiť sám, potrebujem niekoho...