01. 03. 2015, 20:21:35
Ahojte,
prebehla som si príspevky v diskusiách a musím povedať, že asi som to mala oveľa jednoduchšie, ako mnohí z vás... nemusela som sa hľadať, môj status jednoducho prišiel a ja som ho iba akceptovala.
Ale pekne po poriadku. V 28 rokoch mi bol diagnostikovaný Ewingov sarkóm malej panvy. Nebudem opisovať tortúry, ktorými som si prešla, každopádne je to za mnou. Som 6 rokov v remisii (teda v období bez príznakov ochorenia, lebo onkopacient sa vraj vyliečiť nemôže...). Prekonala som náročnú operáciu, ktorej následkom bolo čiastočné ochrnutie pravej nohy. Našťastie, naučila som sa chodiť znovu. Liečba zanechala ale aj iné následky - najzávažnejšie sú neplodnosť a emocionálne a psychické zmeny. So svojou psychikou som sa popasovala, zapracovala na sebe, každý deň sa pokúšam zo seba urobiť lepšieho človeka. V konečnom dôsledku a v tomto pohľade mám dojem, že mi choroba veľa dala.
Jedno sa mi ale prekonať nepodarilo, a to averziu voči sexu. Určite sa na vzniku tohto stavu podieľali fyzické i psychické zmeny a v nemalej miere aj môj vtedajší partner. No nič na tom nezmením a vlastne ani meniť nechcem.
Nedávno mi zomrela maminka, s ktorou som žila. A ja cítim, že mi chýba ten sociálny kontakt. Mám síce veľkú rodinu, máme krásne vzťahy, no sestry majú svoje vlastné rodinky. Tak som sa tu tak nejako ocitla - medzi ľuďmi, ktorí ma snáď budú chápať
Prajem vám všetkým krásny večer
Zuzka
prebehla som si príspevky v diskusiách a musím povedať, že asi som to mala oveľa jednoduchšie, ako mnohí z vás... nemusela som sa hľadať, môj status jednoducho prišiel a ja som ho iba akceptovala.
Ale pekne po poriadku. V 28 rokoch mi bol diagnostikovaný Ewingov sarkóm malej panvy. Nebudem opisovať tortúry, ktorými som si prešla, každopádne je to za mnou. Som 6 rokov v remisii (teda v období bez príznakov ochorenia, lebo onkopacient sa vraj vyliečiť nemôže...). Prekonala som náročnú operáciu, ktorej následkom bolo čiastočné ochrnutie pravej nohy. Našťastie, naučila som sa chodiť znovu. Liečba zanechala ale aj iné následky - najzávažnejšie sú neplodnosť a emocionálne a psychické zmeny. So svojou psychikou som sa popasovala, zapracovala na sebe, každý deň sa pokúšam zo seba urobiť lepšieho človeka. V konečnom dôsledku a v tomto pohľade mám dojem, že mi choroba veľa dala.
Jedno sa mi ale prekonať nepodarilo, a to averziu voči sexu. Určite sa na vzniku tohto stavu podieľali fyzické i psychické zmeny a v nemalej miere aj môj vtedajší partner. No nič na tom nezmením a vlastne ani meniť nechcem.
Nedávno mi zomrela maminka, s ktorou som žila. A ja cítim, že mi chýba ten sociálny kontakt. Mám síce veľkú rodinu, máme krásne vzťahy, no sestry majú svoje vlastné rodinky. Tak som sa tu tak nejako ocitla - medzi ľuďmi, ktorí ma snáď budú chápať
Prajem vám všetkým krásny večer
Zuzka
